Neuritídy - pôvodca, výskyt, priebeh ochorenia, liečba ...
Polyradikuloneuritídy, sem patria polyradikuloneuritída a polyradikuloneuritický syndróm, inak zvaný Guillan-Barrého syndróm a polyneuritídy, sem patria polyneuritída a polyneuritický syndróm.
NEURITÍDY
Delenie:
POLYRADIKULONEURITÍDY
Pojem: Rozlišujeme jednak polyradikuloneuritický syndróm, inak zvaný Guillan-Barrého syndróm a polyradikuloneuritídu.
Polyradikuloneuritída je ochorenie periférneho neurónu, najmä koreňov, ale aj spletí a periférnych nervov, miechových nervov a to tak motorickej, ako aj senzitívnej zložky.
Ako prototyp polyradikuloneuritídy možno uviesť častú komplikáciu záškrtu, spôsobenou toxínom C. diphteriae. Proces môže zasiahnuť aj miechové korene a viesť k zmenám mozgovomiechového toku, čo už nazývame Guillan-Barrého syndróm. Ten je nešpecifickou afekciou periférnej nervovej sústavy, vyskytujúcej sa u rôznych infekcií (mycoplasma pneumoniae, Virus varicella - zoster, V. herpes simplex, Cytomegalovirus, virus Epseno-Barrého), obvykle ako neskorší jav. Guillan-Barrého syndróm je čisto neurologické ochorenie, zaraďuje sa napríklad pomedzi hereditárne motoricko - senzitívne neuropatie a blízka je mu taktiež aj Bellova obrna lícneho nervu.
Pôvodca syndrómu: Pôvodcom je zvyčajne vírus, ide teda o infekčné ochorenie. Okrem toho môžu Guillan-Barrého syndróm vyvolať aj ďalšie činitele, napr. toxické, alergické, metabolické a pod. Niekedy sa môžu príčiny aj kombinovať.
Výskyt: Samotný syndróm, ale aj polyradikuloneuritída sa vyskytuje najčastejšie v lete a v jeseni, sporadicky aj v menších epidémiách. Ochorenie je spôsobené zápalom tkaniva miechových koreňov a periférnych nervov. Prejavuje sa postihnutím periférneho neurónu. Tento zápal je autoagresívneho charakteru, analogický zápalu pri parainfekčních encefalitídach, ale postihuje buď výlučne nervový systém, alebo sa vyskytuje v kombinácii so zápalom miechy. Taktiež môže byť vyvolaný nešpecifickým zápalovým ochorením, ako napríklad viróza, angína a pod., niekedy súvisí so zahájením nejakej novej liečby. Pri niektorých jedincoch sa objavili ťažké parézy, až plégie pri konzumácii rybieho mäsa. Takto vzniknuté parézy mali len veľmi malú tendenciu k úprave aj po dlhodobom sledovaní. Pri väčšine pacientov je ale veľmi malá schopnosť zistiť provokačný mechanizmus už pred rozvojom ochorenia. Existujú aj recidivujúce prípady, keď sa stav v odstupe mesiacov, alebo rokov po úplnej úprave opakuje, tentoraz už s horšou prognózou.
Priebeh ochorenia: Ochorenie začína senzitívnou symptomatológiou, veľmi často bolesťami koreňového charakteru v dolných končatinách, ktoré vystreľujú po zadnej strane segmentu S1, alebo po strane v segmentoch L5 a L4 ale aj vyšších segmentoch. Ochorenie spočiatku prebieha ako bežná chrípka, to znamená, že chorý sa cíti slabý, unavený, malátny, má zvýšenú teplotu a pod.. Bolesti zvyčajne vystreľujú pravidelne obojstranne a viac-menej symetricky, dokážu byť niekedy veľmi silné, niekedy len mierne. Pacient zvyčajne udáva pocit nepríjemného tŕpnutia dolných končatín. Ďalší rozvoj onemocnenia je v niektorých prípadoch rýchly, v iných pomalý. Najprv sa objavuje porucha citlivosti na dolných končatinách pančuchovitého typu so stúpajúcou hornou hranicou a porucha hybnosti. Porucha citlivosti je pri ochorení povrchová, na akrálnych častiach končatín, ako aj hlboká. Zo svalového ochabnutia sa prejavuje obmedzenie dorzálnej flexie a zakopávanie. Súčastne, alebo s oneskorením, prebieha oslabenie plantárnej flexie nohy a s oslabením až neschopnosťou odrazu nohy od podložky. Zanikajú taktiež aj reflexy Achillovej šľachy. V ďalšom vývoji sa objavuje oslabenie stehenného svalstva, nemocný nemôže vystúpiť na schod, alebo do auta a verejnej dopravy. V tomto štádiu sa prejavujú aj veľmi časté problémy s močením a stolicou, dochádza taktiež k inkontinencii, pretože necítiť odchod moču, ale môže prísť aj k opaku, retencii s distenciou močového mechúra.
V začiatkoch oslabenia dolných končatín sa často uvažuje o možnosti miechového nádoru, alebo nádoru miechovej kaudy ktorá sa môže prejaviť taktiež bolesťami, oslabením dolných končatín s poruchou močenia a stolice. Preto sa často z diagnostických dôvodov vykonáva kontrastné vyšetrenie chrbticového kanálu, ktoré však pri polyradikuloneuritíde ukazuje úplne normálny obraz.
Parézy a aj porucha citlivosti postihujú obe dolné končatiny veľmi symetricky. Parézy napokon dosiahnu stupeň, pri ktorom je pacient neschopný chôdze, niekedy môže dôjsť k paraplégii oboch dolných končatín. Porucha citlivosti ďalej vystupuje až do polovice brucha a vyššie. Potom bývajú postihnuté aj horné končatiny, najprv nastáva porucha citlivosti rukavicovitého typu, niekedy i parézy, na začiatku akrálne. Vo zvlášť ťažkých stavoch dochádza ku kvadruplegii, potom dochádza k poruche dýchania s namáhavým inspiriom. Porucha dychu je v priebehu polyradikuloneuritídy menej ojedinelým symptómom. V priebehu ochorenia sa stretávame s oslabením lícneho nervu na oboch stranách, kedy má pacient poklesnuté oba ústne kútiky a zároveň sú obe očné štrbiny rozšírené a pacient nemôže dobre zavrieť viečka.
Atrofia a oslabenie svalstva sú difúzne. Obrny sú symetrické alebo takmer symetrické a majú všetky príznaky periférnej parézy. Všetky svalové skupiny sú postihnuté rovnako, aj keď svaly, ktoré sú inervované nervami so zlým cievnym zásobením, sú postihnuté trochu výraznejšie a aj ich reštitúcia prebieha pomalšie. Sú to predovšetkým svaly, ktoré inervuje ihlicový nerv (n. fibularis) a stredový nerv (n. medianus). V akútnej fáze sa môžu niekedy zjavovať aj bolesti svalstva. Palpačne nachádzame bolestivý hypertonus svalstva a zmenený turgor kože, podobne ako v hyperalgických zónach. Priamo v priebehu ochorenia je vhodné podložiť končatiny tak, aby boli kolenné kĺby v miernej flexii. K nohám postele treba dať operadlo, aby sme zabránili vzniku zvislej nohy následkom tlaku pokrývky.
Porucha chuti nie je väčšinou prítomná, nejde ale o príznak, ktorý by znamenal ohrozenie života pacienta. V celkovom obraze chabé periférne paraparézy, paraplégie až kvadruplégie nachádzajú sa niekedy i centrálne symtomatológie, Babynského reflex, zachovanie až zvýšenie niektorých reflexov a niekedy býva taktiež prítomná aj palpačná bolestivosť ochabnutého svalstva budiaca dojem, že by mohlo ísť o myozitídu .
Po niekoľkých týždňoch sa stav začne zlepšovať a u väčšiny chorých sa hybnosť v priebehu niekoľkých týždňoch až mesiacoch upraví. Len zriedkavo môžu byť parézy trvalé.
Hybnosť nepriaznivo ovplyvňuje aj porucha citlivosti. Pritom nemusí byť postihnutie motoneurónu až také veľké. Mimoriadne zreteľne sa tento negatívny vplyv prejaví na tých pohyboch, kde je základným predpokladom dobrá propriocepcia. Sú to najmä cielené pohyby, ďalej jemné pohyby a chôdza, predovšetkým na nerovnom teréne, za šera a za tmy, keď je znemožnená kontrola zrakom. Tieto poruchy treba rešpektovať pri liečebnej telesnej výchove.
Kontraktúry sa vyskytujú len ojedinele, ak sa vyskytujú, nemajú podstatnejší význam. Jednoznačnú výnimku tvoria kvadruplegické alebo diplegické formy, pri ktorých môže nevhodné ošetrenie a uloženie chorého na posteli zapríčiniť sekundárne a zbytočné kontraktúry lýtkového svalstva.
Ochorenie môže mať úplne benígny priebeh, aj ťažké parézy sa môžu veľmi rýchlo upraviť ad integrum. Na druhej strane môže ochorenie pacientom spôsobiť svojim ascedentným typom vývoja paréz oslabenie interkostálnych nervov aj oboch n. frenicus alebo priamo oslabenie dychového centra. To vedie k ohrozeniu života pacienta.
Niekedy sa vyskytujú aj prípady, u ktorých môže mať ochorenie taký rýchly priebeh, že sa končí aj smrťou. Táto smrť môže byť spôsobená aj jedinečnosťou prípadu ochorenia.
Liečba: Pri medikamentóznej liečbe sa podávajú antibiotiká a kortikosteroidy (najúčinnejšie boli infúzie Synasthenu ACTH denne po 0,25 mg) v akútnom štádiu, neskôr sa podávajú prípravky, ktoré zlepšujú trofiku svalov, symptomatickú liečbu, ďalej vazodilatanciá, ako aj vitamín E (najlepšie je podávanie multivitamínov), Syntostigmin pri retencii moču. Pri neúspechoch liečby kortikoidmy odporúčaná plazmaferéza.
Podstatnú úlohu pri obnovovaní funkcie nervu má liečebná rehabilitácia. V prvom rade je to liečebná telesná výchova, s ktorou je treba začať veľmi skoro, prakticky hneď po objavení paréz. Používajú sa aj také techniky, ktoré ovplyvňujú aferentné dráhy. Sú to napríklad liečebné systémy podľa Kennyovej, facilitačnej techniky a stimulačná masáž. Ďalej sa používajú fyzikálne prostriedky, najmä vlhké teplo, ktoré zlepšuje prekrvenie končatín. Pri poruche citlivosti je ale treba dbať na opatrnosť pre možnosť popálenia chorého.
Začiatočná fáza liečby je zameraná na výcvik taxie, ak je porušená, neskôr treba dbať hlavne na vytrvalostný výcvik. Sústavná liečebná rehabilitácia trvá niekoľko týždňov až mesiacov, pri obzvlášť ťažkých prípadoch aj rokov a treba ju doplňovať sústavnými domácimi cvičeniami. Okrem výnimiek psychologické a pracovno-rehabilitačné otázky nie sú problémom.
POLYNEURITÍDY
Pojem: Polyneuritídy sú ochorenia jednotlivých nervov. Rozlišujeme jednak polyneuritídu ako samostatné ochorenie, ktoré má najčastejšie infekčný, vírusový pôvod, a jednak polyneuritický syndróm, ktorý môže sprevádzať niektoré choroby, alebo môže mať alergickú či metabolickú príčinu. Mnohé polyneuritídy v podstate nie sú zápalovým ochorením, neuritídou, ale neuropatiou. Sú to takzvané trofickodegeneratívne poruchy periférnych nervov. Sem patria neuropatie typicky sprevádzajúce napr. diabetes, alebo chronický alkoholizmus. V oblasti mozgových nervov je najčastejšia neuritída lícneho nervu.
Výskyt: Ide o pomerne často sa vyskytujúce ochorenie, resp. syndróm, ktorý sa len ťažko odlišuje od polyradikuloneuritídy a Guillan-Barrého syndróme.
Priebeh: Je podobný ako pri Guillan-Barrého syndróme. Postupne sa rozvíjajú poruchy citlivosti a motorické príznaky. Motorické príznaky však nie sú až také výrazné ako poruchy citlivosti. Chorý pociťuje spočiatku parézie, najmä v oblastiach dolných končatín. Končatiny akoby oťaželi, chorý má niekedy pocit, akoby našľapoval na mäkkú podložku alebo mal topánky s mäkkou podrážkou. Svaly sú hypotonické, reflexy vyhasínajú. Porušená je tak hĺbková, ako aj povrchová citlivosť, najmä v akrálnych častiach. Identickosť s Guillan-Barrého syndrómom je teda jednoznačná.
Liečba: Liečba aj liečebná rehabilitácia vychádzajú v podstate z rovnakých predpokladov ako pri Guillan-Barrého syndróme.
NEURITÍDY
Delenie:
- polyradikuloneuritídy, sem patria polyradikuloneuritída a polyradikuloneuritický syndróm, inak zvaný Guillan-Barrého syndróm,
- polyneuritídy, sem patria polyneuritída a polyneuritický syndróm.
POLYRADIKULONEURITÍDY
Pojem: Rozlišujeme jednak polyradikuloneuritický syndróm, inak zvaný Guillan-Barrého syndróm a polyradikuloneuritídu.
Polyradikuloneuritída je ochorenie periférneho neurónu, najmä koreňov, ale aj spletí a periférnych nervov, miechových nervov a to tak motorickej, ako aj senzitívnej zložky.
Ako prototyp polyradikuloneuritídy možno uviesť častú komplikáciu záškrtu, spôsobenou toxínom C. diphteriae. Proces môže zasiahnuť aj miechové korene a viesť k zmenám mozgovomiechového toku, čo už nazývame Guillan-Barrého syndróm. Ten je nešpecifickou afekciou periférnej nervovej sústavy, vyskytujúcej sa u rôznych infekcií (mycoplasma pneumoniae, Virus varicella - zoster, V. herpes simplex, Cytomegalovirus, virus Epseno-Barrého), obvykle ako neskorší jav. Guillan-Barrého syndróm je čisto neurologické ochorenie, zaraďuje sa napríklad pomedzi hereditárne motoricko - senzitívne neuropatie a blízka je mu taktiež aj Bellova obrna lícneho nervu.
Pôvodca syndrómu: Pôvodcom je zvyčajne vírus, ide teda o infekčné ochorenie. Okrem toho môžu Guillan-Barrého syndróm vyvolať aj ďalšie činitele, napr. toxické, alergické, metabolické a pod. Niekedy sa môžu príčiny aj kombinovať.
Výskyt: Samotný syndróm, ale aj polyradikuloneuritída sa vyskytuje najčastejšie v lete a v jeseni, sporadicky aj v menších epidémiách. Ochorenie je spôsobené zápalom tkaniva miechových koreňov a periférnych nervov. Prejavuje sa postihnutím periférneho neurónu. Tento zápal je autoagresívneho charakteru, analogický zápalu pri parainfekčních encefalitídach, ale postihuje buď výlučne nervový systém, alebo sa vyskytuje v kombinácii so zápalom miechy. Taktiež môže byť vyvolaný nešpecifickým zápalovým ochorením, ako napríklad viróza, angína a pod., niekedy súvisí so zahájením nejakej novej liečby. Pri niektorých jedincoch sa objavili ťažké parézy, až plégie pri konzumácii rybieho mäsa. Takto vzniknuté parézy mali len veľmi malú tendenciu k úprave aj po dlhodobom sledovaní. Pri väčšine pacientov je ale veľmi malá schopnosť zistiť provokačný mechanizmus už pred rozvojom ochorenia. Existujú aj recidivujúce prípady, keď sa stav v odstupe mesiacov, alebo rokov po úplnej úprave opakuje, tentoraz už s horšou prognózou.
Priebeh ochorenia: Ochorenie začína senzitívnou symptomatológiou, veľmi často bolesťami koreňového charakteru v dolných končatinách, ktoré vystreľujú po zadnej strane segmentu S1, alebo po strane v segmentoch L5 a L4 ale aj vyšších segmentoch. Ochorenie spočiatku prebieha ako bežná chrípka, to znamená, že chorý sa cíti slabý, unavený, malátny, má zvýšenú teplotu a pod.. Bolesti zvyčajne vystreľujú pravidelne obojstranne a viac-menej symetricky, dokážu byť niekedy veľmi silné, niekedy len mierne. Pacient zvyčajne udáva pocit nepríjemného tŕpnutia dolných končatín. Ďalší rozvoj onemocnenia je v niektorých prípadoch rýchly, v iných pomalý. Najprv sa objavuje porucha citlivosti na dolných končatinách pančuchovitého typu so stúpajúcou hornou hranicou a porucha hybnosti. Porucha citlivosti je pri ochorení povrchová, na akrálnych častiach končatín, ako aj hlboká. Zo svalového ochabnutia sa prejavuje obmedzenie dorzálnej flexie a zakopávanie. Súčastne, alebo s oneskorením, prebieha oslabenie plantárnej flexie nohy a s oslabením až neschopnosťou odrazu nohy od podložky. Zanikajú taktiež aj reflexy Achillovej šľachy. V ďalšom vývoji sa objavuje oslabenie stehenného svalstva, nemocný nemôže vystúpiť na schod, alebo do auta a verejnej dopravy. V tomto štádiu sa prejavujú aj veľmi časté problémy s močením a stolicou, dochádza taktiež k inkontinencii, pretože necítiť odchod moču, ale môže prísť aj k opaku, retencii s distenciou močového mechúra.
V začiatkoch oslabenia dolných končatín sa často uvažuje o možnosti miechového nádoru, alebo nádoru miechovej kaudy ktorá sa môže prejaviť taktiež bolesťami, oslabením dolných končatín s poruchou močenia a stolice. Preto sa často z diagnostických dôvodov vykonáva kontrastné vyšetrenie chrbticového kanálu, ktoré však pri polyradikuloneuritíde ukazuje úplne normálny obraz.
Parézy a aj porucha citlivosti postihujú obe dolné končatiny veľmi symetricky. Parézy napokon dosiahnu stupeň, pri ktorom je pacient neschopný chôdze, niekedy môže dôjsť k paraplégii oboch dolných končatín. Porucha citlivosti ďalej vystupuje až do polovice brucha a vyššie. Potom bývajú postihnuté aj horné končatiny, najprv nastáva porucha citlivosti rukavicovitého typu, niekedy i parézy, na začiatku akrálne. Vo zvlášť ťažkých stavoch dochádza ku kvadruplegii, potom dochádza k poruche dýchania s namáhavým inspiriom. Porucha dychu je v priebehu polyradikuloneuritídy menej ojedinelým symptómom. V priebehu ochorenia sa stretávame s oslabením lícneho nervu na oboch stranách, kedy má pacient poklesnuté oba ústne kútiky a zároveň sú obe očné štrbiny rozšírené a pacient nemôže dobre zavrieť viečka.
Atrofia a oslabenie svalstva sú difúzne. Obrny sú symetrické alebo takmer symetrické a majú všetky príznaky periférnej parézy. Všetky svalové skupiny sú postihnuté rovnako, aj keď svaly, ktoré sú inervované nervami so zlým cievnym zásobením, sú postihnuté trochu výraznejšie a aj ich reštitúcia prebieha pomalšie. Sú to predovšetkým svaly, ktoré inervuje ihlicový nerv (n. fibularis) a stredový nerv (n. medianus). V akútnej fáze sa môžu niekedy zjavovať aj bolesti svalstva. Palpačne nachádzame bolestivý hypertonus svalstva a zmenený turgor kože, podobne ako v hyperalgických zónach. Priamo v priebehu ochorenia je vhodné podložiť končatiny tak, aby boli kolenné kĺby v miernej flexii. K nohám postele treba dať operadlo, aby sme zabránili vzniku zvislej nohy následkom tlaku pokrývky.
Porucha chuti nie je väčšinou prítomná, nejde ale o príznak, ktorý by znamenal ohrozenie života pacienta. V celkovom obraze chabé periférne paraparézy, paraplégie až kvadruplégie nachádzajú sa niekedy i centrálne symtomatológie, Babynského reflex, zachovanie až zvýšenie niektorých reflexov a niekedy býva taktiež prítomná aj palpačná bolestivosť ochabnutého svalstva budiaca dojem, že by mohlo ísť o myozitídu .
Po niekoľkých týždňoch sa stav začne zlepšovať a u väčšiny chorých sa hybnosť v priebehu niekoľkých týždňoch až mesiacoch upraví. Len zriedkavo môžu byť parézy trvalé.
Hybnosť nepriaznivo ovplyvňuje aj porucha citlivosti. Pritom nemusí byť postihnutie motoneurónu až také veľké. Mimoriadne zreteľne sa tento negatívny vplyv prejaví na tých pohyboch, kde je základným predpokladom dobrá propriocepcia. Sú to najmä cielené pohyby, ďalej jemné pohyby a chôdza, predovšetkým na nerovnom teréne, za šera a za tmy, keď je znemožnená kontrola zrakom. Tieto poruchy treba rešpektovať pri liečebnej telesnej výchove.
Kontraktúry sa vyskytujú len ojedinele, ak sa vyskytujú, nemajú podstatnejší význam. Jednoznačnú výnimku tvoria kvadruplegické alebo diplegické formy, pri ktorých môže nevhodné ošetrenie a uloženie chorého na posteli zapríčiniť sekundárne a zbytočné kontraktúry lýtkového svalstva.
Ochorenie môže mať úplne benígny priebeh, aj ťažké parézy sa môžu veľmi rýchlo upraviť ad integrum. Na druhej strane môže ochorenie pacientom spôsobiť svojim ascedentným typom vývoja paréz oslabenie interkostálnych nervov aj oboch n. frenicus alebo priamo oslabenie dychového centra. To vedie k ohrozeniu života pacienta.
Niekedy sa vyskytujú aj prípady, u ktorých môže mať ochorenie taký rýchly priebeh, že sa končí aj smrťou. Táto smrť môže byť spôsobená aj jedinečnosťou prípadu ochorenia.
Liečba: Pri medikamentóznej liečbe sa podávajú antibiotiká a kortikosteroidy (najúčinnejšie boli infúzie Synasthenu ACTH denne po 0,25 mg) v akútnom štádiu, neskôr sa podávajú prípravky, ktoré zlepšujú trofiku svalov, symptomatickú liečbu, ďalej vazodilatanciá, ako aj vitamín E (najlepšie je podávanie multivitamínov), Syntostigmin pri retencii moču. Pri neúspechoch liečby kortikoidmy odporúčaná plazmaferéza.
Podstatnú úlohu pri obnovovaní funkcie nervu má liečebná rehabilitácia. V prvom rade je to liečebná telesná výchova, s ktorou je treba začať veľmi skoro, prakticky hneď po objavení paréz. Používajú sa aj také techniky, ktoré ovplyvňujú aferentné dráhy. Sú to napríklad liečebné systémy podľa Kennyovej, facilitačnej techniky a stimulačná masáž. Ďalej sa používajú fyzikálne prostriedky, najmä vlhké teplo, ktoré zlepšuje prekrvenie končatín. Pri poruche citlivosti je ale treba dbať na opatrnosť pre možnosť popálenia chorého.
Začiatočná fáza liečby je zameraná na výcvik taxie, ak je porušená, neskôr treba dbať hlavne na vytrvalostný výcvik. Sústavná liečebná rehabilitácia trvá niekoľko týždňov až mesiacov, pri obzvlášť ťažkých prípadoch aj rokov a treba ju doplňovať sústavnými domácimi cvičeniami. Okrem výnimiek psychologické a pracovno-rehabilitačné otázky nie sú problémom.
POLYNEURITÍDY
Pojem: Polyneuritídy sú ochorenia jednotlivých nervov. Rozlišujeme jednak polyneuritídu ako samostatné ochorenie, ktoré má najčastejšie infekčný, vírusový pôvod, a jednak polyneuritický syndróm, ktorý môže sprevádzať niektoré choroby, alebo môže mať alergickú či metabolickú príčinu. Mnohé polyneuritídy v podstate nie sú zápalovým ochorením, neuritídou, ale neuropatiou. Sú to takzvané trofickodegeneratívne poruchy periférnych nervov. Sem patria neuropatie typicky sprevádzajúce napr. diabetes, alebo chronický alkoholizmus. V oblasti mozgových nervov je najčastejšia neuritída lícneho nervu.
Výskyt: Ide o pomerne často sa vyskytujúce ochorenie, resp. syndróm, ktorý sa len ťažko odlišuje od polyradikuloneuritídy a Guillan-Barrého syndróme.
Priebeh: Je podobný ako pri Guillan-Barrého syndróme. Postupne sa rozvíjajú poruchy citlivosti a motorické príznaky. Motorické príznaky však nie sú až také výrazné ako poruchy citlivosti. Chorý pociťuje spočiatku parézie, najmä v oblastiach dolných končatín. Končatiny akoby oťaželi, chorý má niekedy pocit, akoby našľapoval na mäkkú podložku alebo mal topánky s mäkkou podrážkou. Svaly sú hypotonické, reflexy vyhasínajú. Porušená je tak hĺbková, ako aj povrchová citlivosť, najmä v akrálnych častiach. Identickosť s Guillan-Barrého syndrómom je teda jednoznačná.
Liečba: Liečba aj liečebná rehabilitácia vychádzajú v podstate z rovnakých predpokladov ako pri Guillan-Barrého syndróme.
